Čtenářská recenze: Vladimír Petrilák, Mauro Kraenski: Rudá samba

Ruda samba_uvodni
V júli 2020 vyšla v nakladatelství Academia nesmierne zaujímavá a prevratná práca, na ktorej sa podieľala autorská dvojica: brazílsky bádateľ a prekladateľ Mauro Longaretti Kraenski a český prekladateľ a publicista Vladimír Petrilák…

… ktorí sa spoločne rozhodli pre spracovanie veľmi neľahkej témy – detailne zanalyzovali povestné biele miesta v činnosti I. správy ŠtB v piatej najľudnatejšej krajine na sveta, ktorá je svetu skôr známa nikdy nekončiacimi karnevalmi v žeravom slnkom prežiarenom meste bohov.
Z dostupnej literatúry vieme, že južná Amerika sa stala po skončení II. svetovej vojny lákavým útočiskom pre mnohých neslávne známych nacistických zločincov, ktorí tu pod falošnou identitou hodlali dožiť pokojnú starobu. Viacerým z nich sa to ale nepodarilo a čakal ich zaslúžený trest ako napríklad Adola Eichmanna, ktorého dostihol Mosad v Argentíne. Napriek tomu „diabol v ľudskej koži“ Josef Mengele unikol svetskej spravodlivosti a utopil sa po infarkte v plážovom meste Bertioga, v blízkosti Sao Paula.
Práve v tom čase, začiatkom 50. rokov, kedy boli zraky celého sveta upreté na neutíchajúce pokusy lovcov nacistov, ktorí neúnavne vo dne v noci pátrali po skrývajúcich sa pohlavároch tretej ríše, sa v tichosti pod pokrievkou s heslom citujem „pod lampou býva najväčšia tma“ začínajú pri československom veľvyslanectve v Riu objavovať prví rezidenti ŠtB, s cieľom vytvoriť tu predsunutú základňu pre svoju ďalšiu činnosť. Ak si český alebo slovenský čitateľ doposiaľ myslel, že povestné „chápadlá“ ŠtB obchádzali krajiny latinskej a južnej Ameriky bol až doposiaľ na veľkom omyle a autori knihy ho o tom presvedčujú na každej stránke. Práve Brazília, ako najvyspelejší a najľudnatejší štát juhoamerického kontinentu bol v hľadáčiku československej rozviedky už dlhšiu dobu a okrem hospodárskych záujmov sa tu začali do popredia vynárať široké geopolitické záujmy celého východného bloku na čele so Sovietskych zväzom.
Doposiaľ nebola činnosť I. správy ŠtB v československej (ani brazílskej) historiografii vôbec spracovaná a je nutné poznamenať, že obaja autori sa tejto zložitej témy zhostili tak, že jej výsledkom je obsiahla 671 stranová publikácia, ktorá obsahuje detailný pohľad do vnútra rozviedky a to tak, že doslovne deň po dni mapuje činnosť riadiacich dôstojníkov a ich agentov na horúcej brazílskej pôde, a to tak, že z toho ide miestami až mráz po chrbte. Kniha sama o sebe nie je ľahkým a oddychovým čítaním, je určená skôr pre čitateľov, ktorým je spravodajská „hantýrka“ dôverne známa.
Autori tiež rátajú so skutočnosťou, že čitateľ sa orientuje v zahraničnej politike, ktorá bola rozhodujúcim a určujúcim faktorom pre vtedajšie dianie v Brazílii (od druhej polovice 50. rokov až do vojenského prevratu v roku 1964). Práve v tomto roku, ktorý rámcovo ohraničuje záber tejto publikácie došlo k podstatnému utlmeniu činnosti ŠtB, ktorá tu v dôsledku silného antikomunistického a proamerického režimu, musela svoju rezidentúru v roku 1971 zrušiť.
Obsiahla publikácia obsahuje okrem neskutočného množstva nových a prevratných informácií o činnosti ŠtB aj vyčerpávajúci zoznam použitých prameňov, register krycích mien, vecný register a tiež zoznam kádrových dôstojníkov ŠtB, ktorý pracovali v Brazílii alebo majú priamu súvislosť s Brazíliou. Z poľštiny knihu preložila Markéta Páralová Tardy a ide o veľmi vydarený preklad. Ďalším nesmierne obohacujúcim prvkom knihy Rudá samba je aj to, že obsahuje veľké množstvo odkazov pod čiarou, vysvetliviek, ktoré nútia čitateľa siahnuť po ďalších prameňoch a odporúčanej literatúre.
Obaja autori pracujú s archívnymi prameňmi s chirurgickou presnosťou a snažia sa každý dokument konfrontovať s dobovou brazílskou tlačou a tiež spomienkami bývalých spravodajských dôstojníkov, čím sa celá skladačka hutného textu výborne doplňuje a všetko do seba dokonale zapadá. Každý údaj je hodnoverne podložený a zadokumentovaný.
Pri hĺbkovom skúmaní činnosti ŠtB sa pod kožu každého čitateľa vkráda neodbytná myšlienka, či bolo nutné až také angažmán v ďalekej cudzine, a či československá rozviedka, ktorá sa etablovala v Brazílii krátko po komunistickom prevrate vo svojej podstate iba mnohokrát „naslepo“ neplnila príkazy svojho staršieho brata – KGB.
ŠtB často označovaná ako „mladšia sestra“ KGB na základe faktov uvedených v nielen v tejto publikácií realizovala v exotickej cudzine rôzne aktívne opatrenia, ktoré neboli ani v najmenšom hospodárskom ani politickom záujme našej krajiny. Obrovský záber činnosti zahraničnej rozviedky ŠtB v Brazílii počas krátkeho obdobia dáva nahliadnuť do povestného zákulisia centra moci a aj preto je nutné všetky archívne materiály posudzovať dobovým pohľadom a prihliadať na skutočnosť, že ŠtB bola počas celej existencie plne podriadená záujom sovietskej KGB, čo autori na viacerých stranách zdôrazňujú (t. j. informácie „od zdrojov“ neustále „tiekli“ od „mladšej sestry“ k „staršiemu bratovi“ ale naopak sa dostávali poznatky len veľmi sporadicky alebo vôbec).
Kniha sa aj napriek množstvu neslovanských mien a názvosloví číta doslovne jedným dychom a rozhodne by stála aj za filmové spracovanie. Dvojití agenti, aktívne operácie, KGB vs. ŠtB, z dnešného pohľadu by sme povedali „fake news“ zaplatené v brazílskej tlači proti oficiálnej brazílskej vláde, tajná podpora ľavicovej politiky a ľavicovo zmýšľajúcich Brazílčanov, stretávanie sa tajuplných uličkách, baroch a plážach, kde sa uprostred „kubánskej raketovej krízy“ lámali svetové dejiny dáva nahliadnuť do netušeného sveta tajuplných príbehov, ktoré sú ale na druhej strane absolútne neprestrelene zdokladované a každá operácia ŠtB je doložená hodnovernými listinami (úspešná či neúspešná).
A ak zoberieme do úvahy skutočnosť, že autori detailne skúmajú v dejinnom ponímaní v podstate krátke 12 ročné obdobie činnosti ŠtB v Brazílii (v období rokov 1952–1964) zostáva ešte mnoho faktov neodhalených a nepreskúmaných. Rezidentúra ŠtB ukončila svoju činnosť oficiálne v roku 1971, ale koncom 80. rokov sa opäť začala ŠtB v Brazílii aktívne presadzovať a opakovane svoju rezidentúru „otvorila“ v roku 1988. Minimálne dané obdobie bude ešte treba podrobne spracovať, aby sme si vedeli urobiť úplne komplexný obraz o činnosti československých spravodajských služieb, ktorej rezidenti si v povestnom Riu a inde doslovne podávali kľučky na nikdy nezatvorených dverách.
Za jedinú „slabinu“ publikácie považujem skutočnosť, že konkrétne postavy riadiacich dôstojníkov z prostredia ŠtB, ktorých sa autori snažili kontaktovať, sa napriek výzve odmietli všetci bez výnimky verejne vyjadriť k danej téme s tým, že by ponúkli svoju verziu oných udalostí, ktoré sa inak interpretujú počas čítania oficiálnych dokumentov v archívoch, ale úplne inak vyznejú pri použití metódy historického výskumu známej ako „oral history“.
V prípade ak by ste chceli prispieť svojou troškou do mlyna a máte vedomosť o nových doposiaľ nepublikovaných informáciách alebo nových dokumentoch, tak Vám vrelo odporúčam autorskú webstránku https://stbnobrasil.com/cs/ (obsahuje tiež portugalskú, španielsku a poľskú jazykovú mutáciu), kde sa dozviete ďalšie doplňujúce informácie o činnosti československej rozviedky v Brazílii.

Doporučení:
Share

Související knihy

zobrazit info o knizeRudá samba
Činnost StB v Brazílii v 50. a 60. letech 20. století

Petrilák, Vladimír - Kraenski, Mauro

Academia, 2020

Napsat komentář