Naproti tomu, dvadsať kartónových krabíc, ležalo nepovšimnutých v pozostalosti Stiega Larssona. Možno aj z toho dôvodu, že sa dotýkali úplne neznámeho projektu, ktorému sa Larsson venoval – a síce zhromažďovaniu dôkazov o vražde švédskeho premiéra Olofa Palmeho, ktorého 33 výročie sme si pripomenuli práve tento rok. Hovorí sa, že novodobé dejiny Švédska sa delia na obdobie pred 28. februárom 1986 a tým, čo sa udialo po tomto míľniku, pretože vražda švédskeho premiéra doposiaľ traumatizuje a rozdeľuje švédsku spoločnosť.

Vražda populárneho sociálno-demokratického premiéra Olofa Palmeho vyvolala vlnu pobúrenia nielen v samotnom Švédsku, ale aj v celom svete. Po jeho smrti sa objavilo niekoľko teórií, kto bol oným záhadným strelcom, respektíve kto bol v pozadí. Len málokto zo súčasných Švédov verí teórii, že oným tajomným vrahom bol práve notorický alkoholik Christer Pettersson, ktorý zomrel v roku 2004 a ktorého identifikovala aj Lisbet Palmeová.

Prečo ho však Najvyšší súd v Štokholme oslobodil v plnom rozsahu z obžaloby? Stála za jeho smrťou všemocná CIA, pretože sa jej myšlienka bezjadrovej Škandinávie vôbec nepozdávala? Alebo naopak talianska teroristická organizácia Brigate Rosse? Či západonemecká Červená brigáda? Alebo bola za tým juhoafrická tajná služba? Či nebodaj samotné Säpo (švédska tajná služba) stála za týmto politickým atentátom? Nájsť odpovede na tieto a ešte mnoho ďalších otázok nie je veru ľahké, a preto osobný archív Stiega Larssona dáva nahliadnuť do zákulisia policajného vyšetrovania. Jan Stocklassa spracoval tému tohto doposiaľ záhadného politického atentátu absolútne bravúrnym štýlom a vyšetrovanie atentátu a jeho možných teórii sa odvíja čitateľovi doslovne pred očami, takže je takmer nemožné sa od tejto skvelej publikácie odrhnúť.

Kniha Odkaz Stiega Larssona: Po stopách vraždy Olofa Palmeho je výsledkom osemročného zhromažďovania informácií – pre zaujímavosť, ako sám autor tvrdí človeku s právnickým vzdelaním by trvalo desať rokov, než by prečítal všetky materiály z policajného vyšetrovania, ktoré zaberajú v policiach dĺžku 250 metrov. Pri objasňovaní atentátu bolo vypočutých 10.225 osôb a k vražde sa „priznalo“ 130 ľudí.

Stocklassa ponúka čitateľovi tie najrelevantnejšie teórie o vražde Olofa Palmeho a zdôrazňuje, že podľa Kristera Peterssona, nového prokurátora a vedúceho vyšetrovania Palmeho vraždy s takmer určitosťou švédskeho premiéra nezastrelil narkoman Christer Petterson. (ide o zhodu mien hlavných aktérov ).. Autor sám ale zdôrazňuje, že všetky predložené stopy nereprezentujú žiadne definitívne dôkazy o tom, že ktokoľvek spomenutý v knihe zastrelil Olofa Palmeho alebo do vraždy hoc akým spôsobom zapojený.

Olof Palme, charizmatický vodca švédskej sociálnej demokracie mal veľmi veľa priaznivcov a ešte viac odporcov svojej politiky. Súčasní politológovia by mohli poznamenať, že bol naivný rojko, ak sníval o bezjadrovej Škandinávii v čase studenej vojny, o globálnom odzbrojení a pritom bol využívaný najmä ruskou KGB. A či sa raz vrah skutočne nájde a odhalí (práve vďaka Stocklassovej knihe sa k tomu dostávame čoraz bližšie) zostáva smrť Olofa Palmeho varovným mementom, že akákoľvek snaha o poľudštenie sveta neostáva bez odozvy.

V prípade vraždy ministerky zahraničných vecí Švédska Anny Lindhovej, ktorú atentátnik spáchal 10. septembra 2002, sa vrah našiel krátko po čine. Bol ním 24 ročný Švéd srbského pôvodu Mijailo Mijailović, ktorý sa k činu aj priznal (absurdne tvrdil, že je to pomsta za bombardovanie Juhoslávie, ktorú viedla Severoatlantická aliancia a Švédsko je neutrálna krajina) a usvedčila ho aj DNA. Aj tento úspešne vyriešený atentát ale otvoril staré rany a spomienky na podobný atentát v Škandinávii, z roku 1986, ktorý doposiaľ nie je objasnený.

Související knihy

Stocklassa, Jan

Kontrast, 2019