Keď v roku 2019 vyšlo vo vydavateľstve Argo druhé, doplnené vydanie detektívneho románu (ktorý vo svojej podstate ani tak úplne policajný nie je) Neuzavřené případy (1. vydanie v roku 2009), bola táto britská autorka už českým a slovenským čitateľom známa zo svojich románov, ktoré sa dejovo odohrávajú v prvej polovici 20teho storočia.

V roku 2004 nečakane opustila svoje pôvodné pole pôsobnosti a napísala svoj prvý detektívno-sociologický román „Case Histories“. Na scénu sa, spočiatku rozpačito, ale s postupom času môžeme povedať ako blesk z jasného neba, predral nový typ vyšetrovateľa – Jackson Brodie. Je všetkým, len nie prvotriednym vyšetrovateľom – ako bývalý policajt, manžel, otec a momentálne súkromné očko sa snaží zúročiť svoju dlhoročnú prácu v policajnom zbore. Jeho pracovné metódy sú neortodoxné, klientov (ak sa im dá tak hovoriť, pretože sú to väčšinou ľudia, ktorí nechodia za ním do kancelárie, ale sa s nimi zoznamuje pri rôznych formách záchrany života – či už svojho alebo budúcich zmluvných partnerov)  berie skôr ako svojich rodinných priateľov.

Dá sa neskromne povedať, že viac ako na odhalení skutočného páchateľa (často brutálnych zločinov, ktoré sú však prerozprávané so značným zveličením a príslovečným čiernym humorom) mu záleží na poznaní pohnútok, ktoré viedli k trestnej činnosti. Brodie sa takto sám, alebo za pomoci svojho Watsona (v poslednom románe je to 16ročná Reggie Chaseová, oslovujúca ho pán B.),   ponára do najskrytejších zákutí mysle alternatívnych páchateľov s tým, že sa snaží o vytváranie akýchsi psychologicko-sociologických profilov jednotlivých aktérov.  A darí sa jej to veru bravúrne.

K deju samotnému iba stručne, lebo prezrádzať pointu sa rozhodne nepatrí: Vďaka, alebo aj napriek povolaniu hlavného hrdinu by sme mohli s prehľadom povedať, že ide o detektívky, avšak čitatelia, ktorí by od tých kníh očakávali dômyselné pátranie, napätie a iné žánrové potešenia, musia pri čítaní prekonať stredne ťažkú frustráciu.

Tieto „detektívne“ príbehy stoja a padajú na skvelo napísaných a predovšetkým nesmierne sympatických postavách, ktoré si každý zamiluje od prvej chvíle. V tomto prípade je to najmä šestnásťročná Reggie, ktorá sa v sprievode sučky nemeckého vlčiaka a za dosť neochotnej Jacksonovej asistencie snaží vypátrať, kam sa podela Dr. Hunterová s bábätkom, o ktoré sa Reggie stará ako opatrovateľka. Pre sirotu Reggie je Dr. Hunterová s bábätkom niečo ako náhradná rodina. Dr. Hunterová je tiež sirota – v detstve pri desivom zločine prišla o mamičku a dvoch súrodencov (a psa). Aj Jackson Brodie si so sebou nesie stratu celej rodiny v detstve… A to je vlastne nosná téma románu. Prídu vôbec niekedy aj nejaké dobré správy? Ako sa vyrovnať s tým, že v jednej chvíli tu ľudia sú, a v druhej už nie?

Román Kdy už přijdou dobré zprávy? je aj na napriek deju prešpikovanom typicky anglickým čiernym humorom v skutočnosti veľmi smutná až melancholická novela, pretože hrdinom sa dejú naozaj, často bez varovania, strašné veci (a pomerne veľa sa v nej aj zomiera vrátane pri veľkom železničnom nešťastí), ale tie postavy sú také hrejivo ľudské, že vyznenie je nakoniec v podstate optimistické.

Autorskú metódu (ktorú možno len s veľkým zveličením nazvať „systematickým detektívnym pátraním“, pretože všetky postavy vrátane policajných vyšetrovateľov sa správajú ako čistí chaotici), keď sa niekoľko zdanlivo nesúvisiacich mnohovrstevných príbehov postupne poskladá, a to tak presne, že na samučkom  konci deja vytvoria zázračne jeden súvislý celok, ktorý sa potom javí ako žiariaca hviezda, ktorá ako zázrakom spojí všetko to nespojiteľné do jedného celku. A bedlivý čitateľ sa sám seba pýta, ako že na to neprišiel skôr? Autorka sa zameriava predovšetkým na to, ako vlastná minulosť ovplyvňuje takmer denne prítomnosť a budúcnosť a ako každá voľba má svoje dôsledky, ktoré sa dajú len veľmi ťažko predpovedať.

Záverom dodávam, že Jackson Brodie sa už anglicky hovoriacim čitateľom predstavil v šiestich pokračovaniach, z toho posledné bolo vydané tento rok pod názvom „Death at the Sign of the Rook“. Držím všetkých desať prstov,  nech v Argu vyjdú postupne všetky české preklady, pretože sa je na čo tešiť. A človek si aspoň pri čítaní zopakuje tú povinnú literatúru u nás a dozvie sa čo-to o tej novej anglickej.

Související knihy

Atkinsonová, Kate

Argo, 2024