Recenzia Ladislav Kubizňák: Polygon

polygon_nahled

Koncom mája 2019 vydalo vydavateľstvo Grada Publishing, a.s. spomienkovú knihu bývalého československého spravodajského dôstojníka Ladislava Kubizňáka, ktorý v tajnej službe pracoval  najskôr v roku 1985 ako diplomat v stálej misii pri OSN v New Yorku. Od roku 1988 bol Kubizňák (krycie meno: DRÁBIK) zástupcom rezidenta československej rozviedky v NY, kde zostal až do februára 1990.

Pri čítaní spomienok bývalých spravodajských dôstojníkov treba byť obzvlášť obozretný, vždy v strehu a mať oči doslovne vzadu, aby bdelému oku čitateľa nič neuniklo (alebo nezostalo skryté?). Viacero defektorov (t. j. tých ktorí zradia svoju domovskú tajnú službu a prebehnú na stranu protivníka – často tiež dvojitý alebo trojitý agenti) vydáva svoje pamäti s cieľom očierniť materskú „firmu“ bez toho, aby sa dala hodnovernosť uvádzaných „faktov“ overiť alebo aspoň čiastočne verifikovať. Mnohí z bývalých agentov sa vydávajú za novodobých Jamesov Bondov. Ako inak boli pri tých najtajnejších schôdzkach a nakoniec vždy zachránili svet, alebo sa minimálne o to pokúsili.

Kubizňákove spomienky však predstavujú svetlú výnimku a sú skutočnými bez príkras zobrazenými spomienkami nášho spravodajského dôstojníka pôsobiaceho za veľkou mlákou. Autor nesmierne pútavým štýlom so zmyslom pre detail zobrazuje fungovanie československých spravodajských služieb v krajine, ktorá bola počas studenej vojny hlavným ideologickým protivníkom socialistického bloku. Ako to už u správneho spravodajského dôstojníka býva, jeho spomienková publikácia neobsahuje taxatívny výpočet všetkých akcií, ktoré sa v USA uskutočnili, veľa udalostí ešte zostáva zahalených rúškom tajomstva s ohľadom na možnosť, že aktéri udalostí ešte stále žijú a ich prezradenie by malo neblahé následky pre nich a členov ich najbližšej rodiny.

Kniha, ktorá sa pohybuje na pomedzí literatúry faktu a beletrie zobrazuje udalostí z rokov 1985–1990, kedy Kubizňák pôsobil v New Yorku. Práca to veru nebola ľahká a vyžadovala si nasadenie vo dne v noci, sledovačka FBI mu bola vždy v pätách, pamätné sú napr. scénky, kedy sa vzájomne československí a americkí agenti čakali v reštaurácií, aby odišli až po zjedení a zaplatení večere neskoršie príchodzej skupiny. Áno aj také príhody sa stávali… Autor (hodnovernosť dát je si možné overiť na tomto linku) porovná svoju životnú dráhu s drážďanským agentom KGB, ako on hovorí s kolegom Vladimírom Putinom, obaja totiž začínajú svoju prácu u zahraničnej rozviedky, rodičia oboch boli robotníci, zhodne končia v rozviedke v roku 1991, ale tých styčných bodov bolo podstatne viacej. :)

Kubizňákova spomienková kniha sa číta skutočne jedným dychom, autor postupne zasväcuje čitateľa do tajov činnosti spravodajských služieb a pozerá sa kritickým okom na pôsobenie západných rozviedok či už počas obdobia studenej vojny alebo aj po páde železnej opony (autor kritizuje nesplnený záväzok  nerozširovať NATO na východ po zjednotení Nemecka a mnohé iné). Obzvlášť kritický je autor k obdobiu „perestrojky“ a „glasnosti“ (nevyhýba sa ani kritike sovietskeho vedenia na čele s Gorbačovom) ktoré uvrhlo celý východný blok do chaosu následkom čoho došlo k prezradeniu viacerých špičkových agentov.

Práve v tomto je táto kniha jedinečná, autor nezatracuje totalitné obdobie, pozerá sa na neho maximálne objektívne, pričom kriticky pomenúva chyby a nedostatky socialistického zriadenia, ale zároveň sa nevyhýba ani otvorenej kritike novodobého kapitalistického systému. (napr. komická situácia z roku 1990 kedy musel ako „ex agent“ stáť v rade s rómskymi spoluobčanmi na Úrade práce v Prahe v Nuslích, pričom im musel vysvetľovať abecedu, ktorá bola pre nich vec neznáma.) Vo svete spravodajských služieb to tak proste chodí – jeden deň vedieš rezidentúru v New Yorku, druhý deň už stojíš v rade na úrade práce.

Aby ale nedošlo k omylu, v spravodajských službách (aspoň tých predrevolučných) pracovali vskutku mozgy národa – podľa štatistiky má 68% populácie priemerné nadanie a 14% výrazne nadpriemerné. Tajná služba regrutovala svojich ľudí práve z uvedeného spektra výrazne nadaných, ale to ešte neznamenalo, že každý adept bol automaticky prijatý. Uchádzač bol podrobený fyzickým testom, psychologickým, tiež sa overovala zdravotná a osobnostná spôsobilosť.

Knihu rozhodne odporúčam všetkým záujemcom o činnosť spravodajských služieb – obsahuje množstvo zaujímavých a hodnotných informácií a autorových osobných postrehov, ktoré načerpal počas svojho aktívneho života (napr. skutočnosť, že ruské tajné služby sa znovu vrátili k používaniu mechanických písacích strojov, pretože ich zvuk sa nedá odsledovať)

Samozrejmosťou je abecedný slovník, spracovanie príbehov najznámejších amerických prebehlíkov a tiež osudov odhalených československých agentov.

Generálporučík Radovan Procházka /prvý riaditeľ porevolučného Úradu pre zahraničné styky a informácie (ÚZSI)/ sa v roku 1991 lúčil s autorom knihy s týmito slovami: „Být činným zpravodajským důstojníkem je velice nevděčná práce“.

S týmto konštatovaním sa môžeme iba stotožniť, a nech sa na to pozrieme z ktoréhokoľvek uhla, je to asi najnevďačnejšia práca zo všetkých… ale zase, čo by človek dal za to, aby mohol šoférovať po Manhattane Chevrolet Cavalier  s diplomatickou značkou 009 PHD… Ako sa hovorí každá minca má dve strany :)

Doporučení:
Share

Související knihy

zobrazit info o knizePolygon
Z pamětí československého zpravodajského důstojníka

Kubizňák, Ladislav

Grada, 2019